Staré odrody ovocných drevín

Podstatou agrolesníckych systémov je kombinované pestovanie drevín a klasickej poľnohospodárskej činnosti. Preto je dôležitým aspektom výber správnych drevín pre použitie v týchto systémoch. Každý pestovateľ môže uprednostniť rôzne kritériá. Rozhodnúť sa môže pre produkciu dreva na ďalšie spracovanie, alebo produkciu ovocia. V druhom prípade sa núka možnosť zvážiť výsadbu starých odrôd ovocných drevín, ktoré sú pestované ako vysokokmene. Tým by si farmár zabezpečil príjem z produkcie ovocia, ale zároveň by výrazným spôsobom prispel k záchrane ohrozeného genofondu. Okrem produkcie ovocia však takéto stromy plnia aj množstvo ekologických funkcií. Napríklad prispievajú k ochrane pôdy, ovplyvňujú vodný režim, zlepšujú mikroklímu prostredia, sú atraktívnym biotopom pre iné organizmy, čím zvyšujú biodiverzitu a napomáhajú zveľaďovaniu životného prostredia viacerými spôsobmi.

Produkcia ovocia je primárnym dôvodom, prečo pestovať ovocné dreviny, nielen staré odrody. Plody starých a polokultúrnych odrôd, ktoré neprešli intenzívnym procesom šľachtenia, majú často v porovnaní s modernými odrodami vyšší obsah nutričných látok s antioxidačným účinkom. Napríklad odroda jabĺk ´Strýmka´ vyniká vysokým obsahom vitamínu C a ´Ontario´ je pre svoje nutričné látky vyhľadávané diabetikmi. Ďalšia zabudnutá odroda ´Hetlina´ z Domažlíc, ktorá bola objavená už v 18. storočí, najnovšie zaujala výskumníkov na Novom Zélande. Tí zistili, že jablko tejto odrody obsahuje množstvo fenolických látok, ktoré sú známe svojimi protirakovinovými účinkami. Obsahuje ich dokonca trikrát viac, ako je priemer u ostatných odrôd. Odrodová pestrosť znamená aj vysokú variabilitu génov, ktoré sú nositeľmi vlastností ovocných stromov. Staré odrody sú preto cennými a nenahraditeľnými nositeľmi génov, ktoré môžeme v budúcnosti využiť pri šľachtení nových odrôd odolných voči meniacim sa klimatickým podmienkam, škodcom a chorobám. Genofond starých a krajových odrôd si zaslúži patričnú ochranu nielen z dôležitosti zachovania jeho prírodnej jedinečnosti, ale aj nespornej kultúrnej hodnoty.

Rôznorodosť vlastností starých odrôd umožňuje aj ich pestré využitie v krajine, kde plnia dôležité ekologické funkcie. Staré a krajové odrody sú vhodné pre extenzívne a ekologické spôsoby hospodárenia. Pestovanie na semenných a bujne rastúcich podpníkoch v tvare polokmeň, alebo vysokokmeň im dodáva dlhovekosť, vitalitu a odolnosť voči nepriaznivým činiteľom. Širšie spony a zatrávnenie umožňujú multifunkčné využitie extenzívnych sadov aj pre živočíšnu produkciu. Nízka úroveň agrotechniky vyžaduje menej vstupov v podobe umelých hnojív, pesticídov a nižšej intenzity rezu. Samozrejme, pestovateľ musí zvážiť aj negatíva, ktoré pestovanie starých odrôd so sebou prináša. Medzi ne patrí neskorší nástup do rodivosti, nižšie úrody, striedavá rodivosť a nižšia kvalita ovocia v porovnaní s produkciou v intenzívnych sadoch.