Východiskom bezorebného systému je potreba neničiť pôdny ekosystém a vzťahy v ňom, ktoré sa budujú dlhší čas. Pri každoročnej orbe a viacnásobnej kultivácii počas roka sa tieto vzťahy ani nestihnú vytvoriť. Zvlášť deficitné huby potrebujú na svoj rozvoj dlhší čas.
Pri správnej bezorebnej praxi dochádza k nárastu organickej zložky pôdy, nárastu biologickej aktivity, k zlepšeniu dlhodobo funkčnej štruktúry pôdy. Tým je zabezpečená lepšia infiltrácia zrážok, a znižuje sa riziko vzniku vodnej erózie. Pôda ostáva pokrytá pozberovými zvyškami. To zaručuje menší výpar, stratu pôdnej vlhkosti v čase medzi zberom hlavnej plodiny a nárastom biomasy krycej plodiny a odolnosť k veternej erózii. Dobrou praxou je vysievanie medziplodín do strniska, hneď po zbere hlavnej plodiny, doslova „sejačka za kombajnom“.
V systéme regeneratívneho poľnohospodárstva sa používajú dva hlavné postupy:
- no-till je bezorebné obrábanie pôdy. Priame siatie do strniska sa vykonáva bezorebnými sejačkami, ktoré majú na začiatku sejacieho ústrojenstva diskové krájadlo. Ním sa pôda len nakrojí, nasleduje ukladanie semien a pritlačenie nakrojenej ryhy. Dochádza tak k minimálnemu, temer žiadnemu narušeniu pôdy. Novšie sejačky majú dobrú prechodnosť aj v prípade značného množstva pozberových zvyškov;
- strip-till je pásové obrábanie pôdy, vhodné najmä pre širokoriadkové plodiny (kukurica, repka, slnečnica, cukrová repa…), ale aj obilniny. Obrába sa úzky pás pôdy, cca 10-20 cm ako osivové lôžko. Medziriadok ostáva neobrobený a pokrytý pozberovými zvyškami.
Koncept bezorebného poľnohospodárstva sa dostal na Slovensko už v 90-tych rokoch 20. storočia. Skúšali ho niektoré poľnohospodárske družstvá v okolí Topoľčian, ale aj inde. No chýbali ešte informácie a nad spôsobom sa nerozmýšľalo, ako nad premysleným celkom (chýbal holistický prístup). Počet prejazdov poľnohospodárskej techniky bol nezmenený a medziplodiny ešte neboli dobre implementované. Z tohto obdobia pochádzajú niektoré horšie skúsenosti, zvlášť ohľadom zhutnenia pôdy.
Štruktúru pôdy je vhodné maximálne šetriť, teda predchádzať zhutneniu. Z toho dôvodu sa odporúča používanie nízkotlakových pneumatík na poľnohospodárskych strojoch, použitie dvojmontáže kolies alebo pásových typov strojov. Počet prejazdov po pôde je vhodné eliminovať. Bežná prax je maximalizácia počtu úkonov na jeden prejazd, podľa možnosti zapojenie náradia vpredu pred traktor a klasicky vzadu. Od agronóma sa žiada aj väčšia citlivosť a trpezlivosť pri nasadení techniky. Pri vyššej pôdnej vlhkosti a hrozbe zhutnenia pôdy treba dlhšie počkať na preschnutie, prípadne až prehodnotiť osevný plán.
V súčasnosti nájdeme na trhu viacero typov sejačiek na priamy výsev, ktoré zvládnu sejbu do neupravenej pôdy, pozberových zvyškov, či porastu medziplodiny: