Manažovaná pastva sa často označuje aj ako holistická pastva zvierat. Podstatou je rozdelenie celej pastevnej plochy na mnoho malých plôch väčšinou elektrickým ohradníkom. Hospodárske zvieratá sa pasú na jednej ploche krátku dobu, obvykle 1 – 3 dni, pričom ich zaťaženie na plochu je pomerne veľké. To zabezpečí rýchle vypasenie plochy. Potom nasleduje dlhá doba regenerácie, závislá od miestnych podmienok. Zvieratá sa na plochu vrátia až po regenerácii a dostatočnom náraste nadzemnej biomasy. Exkrementy hospodárskych zvierat obsahujú množstvo živých mikroorganizmov, ktoré sa môžu rýchlo zapojiť do pôdneho ekosystému. Z toho dôvodu nie je vhodné zvieratá chovať v stajniach a hnoj na polia nákladne vyvážať, ale dostať zvieratá na pole.
Manažovaná pastva zvierat
Jedným z najznámejších poľnohospodárov, ktorí s úspechom využívajú manažovanú pastvu zvierat v systéme regeneratívneho poľnohospodárstva je Wenzel Lobkowicz, ktorý týmto spôsobom chová pri rodinnom zámku v Draheniciach v Českej republike hovädzí dobytok plemena Aberdeen angus bez tržnej produkcie mlieka. Inšpiráciu našiel podľa vlastných slov v roku 2017 u amerického farmára Joela Salatina, ktorý hospodári v Západnej Virgínii na ploche 80 hektárov a má obdobné klimatické podmienky, ako sú u nás pričom uživí 360 kusov hovädzieho dobytka a navyše chová aj ošípané a hydinu.
Princípy regeneratívneho poľnohospodárstva a manažovanej pastvy zvierat Lobkowicz na svojej farme popisuje takto: „Celú pastvinu máme ohradenú elektrickým ohradníkom a každý deň zvieratám pridelíme len malú a presne spočítanú plochu. Bežne zaužívaný spôsob je ten, že necháte zvieratá na celej ploche pastviny. Bohužiaľ, potom sa veľmi skoro stane to, že kravy spasú celú plochu. Na začiatku vypasú 30 percent najlepších tráv a bylín, ktoré im chutia najviac, pretože sú vyberavé. Potom sa pustia do druhého a tretieho najlepšieho porastu. Bohužiaľ, na konci na lúke zostanú len buriny a kyslé trávy, ktoré im už tak nechutia. A to je problém. Miesta, kde je burina, sa zväčšujú, dobrý porast nemá kde rásť, a tým sa znižuje výnos.
Veľkosť pastviny sa v priebehu mesiacov môže meniť. Priemerne počítam s 0,5 hektárom na 40 zvierat. Pustíme celé stádo len na pol hektára, kde majú vodu, mobilné zatienenie a okolo je mobilný elektrický oplotok, ktorý každý deň posúvame. V tomto priestore sú kravy len 24 hodín, druhý deň plochu zmeníme. Kravy prídu na zavolanie, pretože to už poznajú. Keď ich pustíte na takto malý priestor, zožerú všetko. Bojujú o to, aby dostali to najlepšie. Zostávajú v skupine a spasú celú malú pastvinu, ktorú im vytýčime. Cieľom je to, aby spásli len 30 percent rastlín a ideálne zvyšných 70 percent zašliapali do zeme. Zostane len trávnatý matrac. Tento pol hektára potom necháme 60 dní zregenerovať. Až po takomto čase sa zvieratá môžu vrátiť naspäť. Je potrebné vysledovať, koľko priestoru minimálne potrebujú, aby zbytočne nedostali viac, než je únosné pre samotný porast.
Pre korene rastlín nie je dobré, keď zvieratá spasú trávu príliš. Čím je rastlina nižšia na povrchu, tým kratšie korene má pod povrchom. Korene majú potom horšiu možnosť dostať sa k živinám a vode. Ak tráve doprajete dlhšie trvajúci pokoj, vyrastú väčšie korene a tým sa začne porast obnovovať omnoho rýchlejšie. Keď dobytok spasie viac než 30 percent rastliny, trvá viac než 60 dní, než sa zasa obnoví. A to má vplyv na menšiu produkciu. Dôležité je poctivo preháňať zvieratá každý deň. V našich podmienkach potrebujeme 60 dní k obnove pastviny. Dnes máme oplotených 40 hektárov, na ktorých máme 75 kusov dobytka. Spočítal som si, že kravy každý deň môžu spásť 6500 m2. Znamená to, že za 60 dní sa vraciame na začiatok. Dennú plochu u nás meníme každý deň vždy o 16. hodine. Dôvodom je to, že popoludňajšie slnko pomáha, aby bolo v listoch a v biomase veľa cukrov s vyššou výživovou hodnotou, čo dobytok potrebuje.“