Medziplodiny sa najskôr začali vnímať ako možnosť zeleného (biologického) hnojenia. Poľnohospodári venujúci sa bezorebným technikám si pri ich použití dávajú za cieľ predovšetkým zlepšenie štruktúry pôdy. Až s rozvojom techník priamej sejby (juhoamerický, predovšetkým brazílsky vplyv) zaznamenávajú medziplodiny svoj najväčší potenciál. Výhody v mnohom presahujú len zachytávanie dusíka alebo zlepšenie štruktúry pôdy. Hojná biomasa napomáha znižovať výskyt buriny a škodcov a tiež rozvíja bohatú a rôznorodú biologickú aktivitu.
Zapojenie medziplodín a krycích plodín
Každý druh medziplodiny vylučuje svojimi koreňmi špecifické exudáty, ktoré podporujú rozvoj určitých kmeňov pôdnej bioty. Aby sa dosiahla čo najväčšia diverzita, ktorá bude najviac prospešná rôznym hlavným tržným plodinám, je potrebné vysievať miešanky medziplodín. Takéto zmesi sú tvorené bežne tromi až piatimi druhmi, no v zahraničí sa používajú aj miešanky 15 – 19 druhov medziplodín. Vývoj pôdnej bioty potom smeruje k stabilnejšiemu pôdnemu ekosystému.
Okrem toho každý druh medziplodiny koncentruje určité minerálne živiny, ktoré po odumretí ostávajú k dispozícii pre hlavnú plodinu. Napríklad kapustovité absorbujú viac síry, repka a slnečnica viac draslíka a pohánka a facélia viac fosforu. Zlepšuje sa tak množstvo výživových prvkov potrebných pre rast rastlín.
Porasty medziplodín sa môžu pred siatím likvidovať viacerými spôsobmi:
- klimatická likvidácia, porast pred jarným siatím v zime vymrzne
- mechanicky valcovaním, použitím likvidačného valca s lištami (roller crimper)
- pastvou väčšieho množstva zvierat na relatívne malej ploche krátky čas
- chemicky použitím herbicídu.
Ak sa dosiahne zlepšenie štruktúry pôdy a biologickej aktivity, je škoda tento výsledok znovu rušiť orbou, alebo inými intenzívnymi formami obrábania, napr. hlbšou kultiváciou radličkami. V tejto chvíli má poľnohospodár najlepšiu možnosť prejsť na bezorebné obhospodarovanie pôdy.
Medziplodiny môžu účinne pomáhať aj pri zachytávaní dusíka z nevyužitých hnojív rastlinami a ktorý by inak končil spolu s ostatnými prebytočnými živinami v povrchových a podzemných vodách. Zhoršovanie stavu vôd a celkovo preukázané znečistenie životného prostredia sa stalo všeobecným centrom záujmu. V povrchových a podzemných vodách sú nachádzané dusičnany, fosfor, fytosanitárne produkty a ďalšie látky. Hoci poľnohospodárstvo nie je jediné zodpovedné za túto situáciu, nesie na nej značný podiel zodpovednosti. Znečistenie dusičnanmi a amónnymi iónmi v dôsledku nadmerného používania priemyselných hnojív je jedným z najčastejších dôvodov, ktorý aktuálne spôsobuje nedosiahnutie dobrého chemického stavu útvarov podzemných vôd v správnom území povodia Dunaja.
Pre elimináciu vniku dusíkatých látok do vodných útvarov sú odporúčané opatrenia ako napr. regulácia množstva priemyselných hnojív, ochrana pôdy pred eróziou a iné opatrenia, napr. určovanie minimálnej vzdialenosti pre používanie prípravkov od vodných tokov či vytváranie časových rámcov pre hnojenie. Tieto opatrenia však samé nedokážu vyriešiť problém znečistenia vôd dusíkatými látkami. Toto znečistenie ovplyvňujú viaceré faktory, najmä intenzívne obrábanie pôdy a zjednodušenie rotácie (časť pôdy je ponechaná počas jesene a zimy, kedy bývajú hojné zrážky, nepokrytá). Mineralizácia organických látok v pôde, hlavne počas klimaticky priaznivého obdobia v teplej a vlhkej jeseni, má veľký vplyv na zvýšenie hladiny ľahko mobilného dusíka v pôde. Nevhodné intenzívne obrábanie napomáha baktériám rozkladať organickú hmotu na oxid uhličitý, dusičnany a minerály.