Čo znamená Silvoarable agroforestry?

Pojem Silvoarable agroforestry je prekladaný do nášho jazyka ako Silvorebný agrolesnícky systém, pri ktorom sa na jednej ploche pestujú spoločne poľné plodiny a dreviny. Z pohľadu regeneratívneho poľnohospodárstva, kde sa obmedzuje spracovanie pôdy na minimum, sa orba v týchto systémoch nevykonáva.

Pestovanie drevín na ornej pôde nie je nová záležitosť, ale ide skôr o návrat k takým prvkom hospodárenia, ktoré majú dlhodobú tradíciu a zároveň prinášajú okrem produkcie ďalšie benefity. V minulosti sa od nich upustilo v snahe čo najviac zintenzívniť poľnohospodársku výrobu, ale pozabudlo sa pritom na ich iné, predovšetkým ekologické funkcie. Z tohto dôvodu sa k nim opätovne vraciame v novej, modernej podobe. Agrolesnícke systémy sú veľmi flexibilné a každý farmár si môže pre svoje podmienky vybrať vlastnú cestu.

Za najefektívnejšie systémy v agrolesníctve sa dnes považujú líniové (alejové – alley cropping) výsadby drevín, ktoré kombinujeme s poľnými plodinami (obilniny, krmoviny, olejniny, okopaniny, zelenina a iné) vo vnútri pôdnych blokov. Dreviny na takto obhospodarovaných  kultúrnych dieloch zaberajú zväčša plochu v rozmedzí od 5 do 30 % z pôdneho bloku.  Drevinovú časť systému tvorí vo finálnej fáze približne 80–100 vzrastných stromov na hektár, pričom pri zakladaní môže byť počet vysadených stromčekov vyšší a neskôr sa zredukuje na požadovaný definitívny počet. Líniové výsadby môžu mať aj podobu alejí, remízok a vetrolamov, ktoré lemujú okraje pozemkov alebo poľné cesty. Tieto systémy môžu prinášať produkciu v podobe ovocia alebo drevnej hmoty pričom je možné využiť spôsoby pollardingu a kopicovania.

Pod Alejovými výsadbami (Alley cropping) si predstavujeme rady stromov, ktoré rozčleňujú väčšie poľnohospodárske pôdne celky na striedajúce sa rovnobežné pásy užších stromoradí a širšie pásy poľných plodín, ktoré pestujeme klasickým spôsobom. Priestor medzi radmi stromov môže byť využívaný na pestovanie celej škály plodín, ako je napríklad pšenica, jačmeň, ovos, kukurica, repka olejná, slnečnica, lucerna, ďatelinotrávne miešanky, sója, fazuľa, hrach, zemiaky, zelenina, aromatické a liečivé rastliny, vinič a v podstate akákoľvek poľnohospodárska plodina.

Vzdialenosť jednotlivých radov stromov je rôzna a závisí od zvolenej dreviny a druhu pestovaných poľných plodín s ohľadom na ich fyziologické potreby a tiež od dostupnej poľnohospodárskej techniky. Príkmenný pás drevín je zväčša široký 2 m, t.j. 1 m z každej strany kmeňa stromu, aby bolo možné bezproblémové a  pohodlné udržiavanie tohto priestoru, ktorý býva najčastejšie zatrávnený. Súbežné pásy stromov vo väčšine  doteraz založených agrolesníckych systémoch sú vzdialené v rozmedzí 8 až 40 m. Dôležité je tu hľadisko dostatku svetla pre poľné plodiny. V južných krajinách Európy môže byť žiaduce väčšie zatienenie ako ochrana proti nadmernému slnečnému žiareniu, a naopak v severnejších krajinách by mala byť vzdialenosť medzi radmi stromov väčšia, aby poľné plodiny netrpeli nedostatkom svetla.

Taktiež vzdialenosť stromov v rade je závislá od druhu, lokality, mechanizácie a ďalších faktorov. Priemerne sa volí v rozmedzí 4 až 16 m, čo ale nemusí byť pravidlom. Väčší odstup medzi stromami v rade urýchľuje ich rast do šírky a stromy si navzájom nekonkurujú. Pri ovocných drevinách to závisí tiež od druhu, odrody a použitého podpníka. Voľba sponu výsadby drevín je tak veľmi individuálna a je dôležité venovať jej náležitú pozornosť nielen zo strany farmára, ale aj ďalšieho výskumu (Gálik, 2022).

Menu