Čo je sekvestrácia?

Sekvetrácia alebo viaznanie uhlíka je dlhodobé zadržiavanie atmosférického uhlíka v organických a anorganických zlúčeninách v oceánoch, lesoch, rastlinách, pôdach alebo horninách.

Procesov vedúcich k sekvestrácii pôdneho organického uhlíka je niekoľko. Sú to procesy známe i menej neznáme a mnoho krát si ani neuvedomujeme, že ich podporenie má obrovský význam pre pôdnu úrodnosť a stabilizáciu organickej hmoty. Môžeme hovoriť o humifikácii ako prechode biomasy na humus, alebo agregácii, čiže o formovaní organicko-minerálnych komplexov a tým vytváraní kvalitnej štruktúry pôdy, či pórovitosti, tvorenej odumierajúcimi rôzne hlboko koreniacimi systémami pestovaných rastlín. Sekvestrácia uhlíka môže prostredníctvom správne riadených poľnohospodárskych postupov trvalo znižovať straty organického uhlíka z pôdy a zvýšiť mieru humifikácie, čo vedie k zvýšeniu ekologickej stability obsahu uhlíka v pôde. Zmeny v poľnohospodárskych postupoch  navrhované za účelom zvýšenia obsahu organického uhlíka by mali kombinovať zvyšovanie vstupov organickej hmoty do pôdy a súčasne znižovanie rozkladu (mineralizácie) organickej hmoty v pôde. Takéto procesy a postupy nemajú negatívny vplyv na ekonomiku podniku, ale naopak, pri správnej implementácii zvyšujú výkonnosť a celkovú ekonomiku poľnohospodárstva (Heczko, 2018).

Rastliny premieňajú fotosyntézou CO2 z ovzdušia na cukor, ktorý sa v rastline premieňa na ďalšie organické uhlíkaté látky. Z nich sa priemerne 40 % (10 – 80 % podľa druhu rastliny) použije na rast koreňov (Frédéric, Archambeaud, 2019). Tie sa po odumretí spolu s pozberovými zvyškami premieňajú na organickú zložku pôdy. Na Slovensku máme veľmi nízky podiel organickej hmoty v pôdach (cca 1,8 %). Podľa výskumov, v pôdach mierneho pásma severnej pologule, by to malo byť okolo 5 %. To znamená, že viac než polovicu pôdneho uhlíka sme už orbou oxidovali do atmosféry.

Ďalším benefitom zvýšovania organickej hmoty v pôde je stabilizácia celého ekosystému produkčných plôch bez ekologicky nepriaznivých následkov. Gumbert už v roku 2002 uviedol potenciál sekvestrácie CO2 na úrovni 60 – 70 Tg.rok-1 a prezentoval potenciály sekvestrácie uhlíka pre mnohé špecifické v poľnohospodárstve využívané spôsoby obrábania a technológie. Autor uviedol aj finančný odhad nákladov, ktoré môžu predstavovať 20 € na jednu tonu sekvestrovaného uhlíka. Súčasne však vznikajú potenciálne nevyčísliteľné pozitívne efekty pri využívaní pôdy, pri stabilizácii ekosystémov a ochrane prírody. Jednou z ľahko uskutočniteľných stratégií pre zmiernenie strát organického uhlíka z pôdy bolo vyhodnotené dlhodobé bezorbové, alebo len pásové obrábanie pôdy, ktoré si získava čoraz väčšiu popularitu aj na Slovensku (Heczko, 2018).

Potenciál sekvestrácie C (t.ha-1) v poľnohospodárskych technologických postupoch (Gumbert, 2002):

Nulové obrábanie = 1,42

Minimálne obrábanie < 1,42

Hlboko koreniace rastliny = 2,27

Hospodárske hnojivá = 1,38

Rastlinné zvyšky = 2,54

Komposty = 1,38

Organické poľnohospodárstvo = 1,9

Premena ornej pôdy na lesy = 2,27

Premena orných pôd na lúky = 7,03

Premena lúk na orné pôdy = -3,66

Premena lesov na orné pôdy = -7

Bezorbové technológie = 5

Obnova mokradí = 17

Menu