Záhon Rozuma je metóda ekologického záhradníčenia vytvorená Volodymyrom Rozumom, ktorá nevyžaduje kopanie, hnojenie ani polievanie. Namiesto toho sa v centrálnej časti záhona nachádza výživový žľab naplnený organickým materiálom, ktorý sa postupne rozkladá a dodáva rastlinám potrebné živiny. Voda sa získava kondenzáciou vzdušnej vlhkosti a rozkladom materiálu. Na Slovensku je propagátorom tohto spôsobu pestovania pán Bohuš Buday z Dražoviec pri Nitre.
Záhon Rozuma, kondenzuje vodu zo vzdušnej vlhkosti, zásobuje rastliny všetkou výživou a nepotrebuje žiadnu mimoriadnu opateru okrem pravidelného dopĺňania organického materiálu vo forme bioodpadu.
Rozmery záhona
Na jeden záhon potrebujeme 1,4 – 1,6 m široký priestor, plus po 60 cm na trávnaté chodníky medzi záhonmi. Na dĺžke nezáleží.
Výživový žľab
Výživový žľab je výkop v tvare V uprostred naplnený organikou, hlboký 20 – 35 cm široký 60-80 cm.
Produktívny hrebeň
Produktívne hrebene sú 30 cm široké pásy zeme okolo výživového žľabu. Na nich pestujeme zeleninu. Keďže záhon dáva rastlinám všetku potrebnú výživu a za normálnych podmienok aj dostatok vlahy, rastliny na ne sadíme v 3 – 4 radoch nahusto, s oveľa nižšími sponmi ako na bežnom záhone.
Trávnatý chodník
Na chodníky neželieme miesto. Tých 60 cm je tak akurát. Na chodníky vysievame trávu (mne sa osvedčil mätonoh v kobinácii s ďalšími trávami), lucernu alebo ďatelinu.
Vymeranie záhona
60 cm – trávnatý chodník
30 cm – prvý produktívny hrebeň
60 – 80 cm – výživový žľab
30 cm – druhý produktívny hrebeň
60 cm – trávnatý chodník
Mulčovanie kartónom
V prípade, že robíme záhon na trávnatej ploche, môžeme budúce produktívne hrebene pokryť vrstvou kartónu.
Plnenie výživového žľabu
- Na dno žľabu dávame hrubšie konáre.
- V druhej vrstve, idú tenké konáre.
- Tretia vrstva je hrubá organika, stonky z kukurice, slnečnice, rajčín a podobne.
- Posledná vrstva je jemnejšia organika, teda čerstvá zelina, tráva či lístie.
