Ako môže vyzerať poľnohospodárstvo, ktoré je odolnejšie voči klimatickej zmene, lepšie hospodári s pôdou a zároveň zostáva praktické? Aj o tom sme premýšľali na tohtoročnom Agrokomplexe v Nitre.
Od 2. do 6. septembra 2026 patrilo nitrianske výstavisko poľnohospodárstvu, potravinárstvu, technológiám a témam spojeným s budúcnosťou vidieka. Na 51. ročníku Agrokomplexu sme boli spolu s partnermi z Bioeconomy Cluster v pavilóne M3, kde sme predstavili program Pre pôdu a témy, ktorým sa v rámci neho venujeme – od zdravia pôdy a regeneratívneho poľnohospodárstva až po agrolesníctvo.
Program Pre pôdu na Agrokomplexe predstavili programový manažér Nadácie Ekopolis Martin Gálik a riaditeľ Nadácie Ekopolis Peter Medveď. Súčasťou našej prezentácie bolo aj predstavenie nového študijného odboru Agrolesníctvo, ktorý reaguje na rastúci význam agrolesníckych prístupov v slovenskom poľnohospodárstve a krajine.
Súčasťou nášho stánku bola aj no-till sejačka Weaving GD3001M G&F, ktorá návštevníkom umožnila pozrieť sa na konkrétnu technológiu spojenú s pôdoochrannými spôsobmi hospodárenia. Práve takéto praktické ukážky sú dôležité – pretože zmena poľnohospodárstva sa nedeje iba v odborných debatách, ale aj na poli.
Agrolesníctvo ako súčasť budúcnosti poľnohospodárstva
Osobitnú pozornosť sme venovali agrolesníctvu – spôsobom hospodárenia, ktoré prepájajú poľnohospodársku produkciu so stromami a ďalšími prvkami krajiny.
Práve predstavenie nového študijného odboru Agrolesníctvo bolo jednou z tém našej účasti na Agrokomplexe. Chceme, aby mali ľudia, ktorí sa o agrolesníctvo zaujímajú alebo sa mu už venujú, prístup k vedomostiam a skúsenostiam, ktoré im pomôžu tieto systémy lepšie navrhovať a uplatňovať v praxi.
Zaujala nás však aj diskusia, ktorá prebiehala v inom stánku. Venovala sa adaptácii poľnohospodárstva na klimatickú zmenu a otázke, ako môže poľnohospodárstvo reagovať na podmienky, ktoré sa menia rýchlejšie, než sme boli zvyknutí. Diskusie sa zúčastnili Dušan Chrenek z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre oblasť klímy, Pavol Findura z Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Bálint Pém, biofarmár a agrolesník z Patiniec, a Tomáš Baran, ekologický farmár z Cífera.
Práve pohľad z rôznych strán, od európskej klimatickej politiky cez výskum a vzdelávanie až po skúsenosti ľudí, ktorí hospodária priamo v krajine ukazuje, že adaptácia na klimatickú zmenu nebude stáť na jednom riešení.
Jedným z nich však môžu byť aj stromy v poľnohospodárskej krajine. Stromoradia, vetrolamy či iné agrolesnícke prvky môžu pomáhať chrániť pôdu a vodu, vytvárať priaznivejšiu mikroklímu a zvyšovať odolnosť krajiny. Pri správnom nastavení preto nemusia byť konkurenciou poľnohospodárskej produkcii. Môžu byť jej súčasťou.
Nielen hovoriť, ale ukázať
Jedným z dôvodov, prečo má účasť na podujatí ako Agrokomplex význam, je možnosť stretnúť sa priamo s ľuďmi z poľnohospodárskej praxe.
O pôde, stromoch či regeneratívnom hospodárení sa totiž najlepšie diskutuje vtedy, keď nezostaneme iba pri všeobecných pojmoch. Zaujíma nás, čo konkrétne poľnohospdárom funguje, čo si vyžaduje zmenu postupov, aké technológie sú k dispozícii a kde sú naopak limity.
Aj preto je pre nás dôležité prepájať odborné poznatky, skúsenosti z praxe a konkrétne riešenia.
Agrokomplex 2026 ukázal, že otázka budúcnosti poľnohospodárstva už nie je iba otázkou produkcie. Čoraz viac sa hovorí aj o schopnosti krajiny reagovať na sucho, extrémne počasie, degradáciu pôdy či meniace sa klimatické podmienky. A práve tu sa stretávajú témy, ktorým sa venujeme v programe Pre pôdu.
Zdravá pôda nie je cieľ sama osebe. Je jedným zo základov odolného poľnohospodárstva a krajiny, v ktorej sa bude dať hospodáriť aj o desiatky rokov.
Na Agrokomplexe sme preto radi boli pri rozhovoroch o tom, ako takáto budúcnosť môže vyzerať – a najmä ako sa dá postupne budovať v praxi.
Program Pre pôdu prináša informácie, skúsenosti a praktické riešenia pre ľudí, ktorí chcú hospodáriť spôsobom šetrnejším k pôde, krajine aj budúcnosti poľnohospodárstva.
