Výsadby alejí na poľnohospodárskej pôde

Výsadby alejí na poľnohospodárskej pôde

Nadácia Ekopolis v spolupráci a s podporou Plzeňského Prazdroja Slovensko realizovala na jar tohto roku 3 výsadby alejí na poľnohospodárskej pôde. Tieto výsadby sú jedným z mnohých typov agrolesníckych systémov, ktoré sú prospešné nielen pre klímu, ale aj pre poľné plodiny, ktoré sú pestované v kombinácii s drevinami.  

Sladovnícky jačmeň s ohľadom na relatívne krátky vegetačný cyklus potrebuje dostatok vlahy primárne v jarnom období. Jej nedostatok sa prejaví slabou hustotou porastu, malou veľkosťou zŕn alebo vysokým obsahom dusíka. Naopak veľký objem zrážok na konci vegetačného obdobia sa môže prejaviť v podobe plesní a ďalších poškodení zŕn. To je motiváciou Plzeňského Prazdroja podporovať realizáciu agrolesníckych systémov. 

Výsledkom spolupráce Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, pivovarníkov z Plzeňského Prazdroja Slovensko a odborníkov z Nadácie Ekopolis je výsadba 150 kusov sadeníc čerešní v Oponiciach. Tieto subjekty spoločne spojili sily a cez program Na budúcnosť! prinášajú konkrétne riešenia, ako podporiť udržateľné pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Projekt má cez princípy agrolesníctva a cielenú výsadbu drevín za cieľ zabrániť pôdnej erózii a odnosom jej najúrodnejších častíc, a zároveň zvýšiť jej schopnosť zadržiavať vodu. Zároveň takto prispieva k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov. 

Vysokoškolský poľnohospodársky podnik s jedným z jeho stredísk v Oponiciach je pritom už šiestou lokalitou na Slovensku, ktorá sa prínosy programu Na budúcnosť! rozhodla využiť. Lokalita je okrem miestneho kaštieľa známa aj pozostatkami výsadby čerešní zo začiatku 20. storočia. „Na výsadbu sme použili vysokokmenné stromy čerešní prevažne starých odrôd, na silne rastúcich podpníkoch, konkrétne čerešňu vtáčiu. Výsadba je v podobe obnovených stromoradí lemujúcich poľnohospodárske komunikácie, ktoré využívame ako prístupové cesty k poliam a susedia priamo s obhospodarovanými parcelami. Stromy sú stabilizované dvoma kolmi a s pletivovou ochranou proti poškodeniu zverou,“ spresnil Jakub Mankovecký, z Ústavu záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU. 

Stromy pritom plnia v rámci vodozádržných opatrení hneď niekoľko funkcií. Zvyšujú schopnosť pôdy vsakovať vodu a spomaľujú jej odtok z krajiny. „Vďaka stromom zrážky nepadajú priamo na zem, stromy ich zachytávajú svojimi korunami. Pôda tak dostane vlahu, ale netrpí náporom extrémnych zrážok. Stromy zároveň zvyšujú jej odolnosť voči erózii a pomáhajú regulovať vodný režim v pôde. V horúcom období majú dreviny výrazný vplyv na mikroklímu svojho okolia, ktoré ochladzujú odparovaním vody – jeden dospelý strom  dokáže odpariť v priemere 100 litrov vody za deň. Navyše, opadom listov a svojimi koreňmi stromy obohacujú pôdu o výživné látky a organickú hmotu. Na to nadväzuje bohatší pôdny život a celkovo zdravšia pôda s lepšou štruktúrou, čo zabezpečuje, okrem iného, aj väčšiu schopnosť pôdy zadržiavať vodu,“ vysvetľuje prínos stromov Martin Gálik, programový manažér Nadácie Ekopolis. 

Okrem výsadby v Oponiciach sa na jar 2024 realizovali aj ďalšie dve výsadby takmer 200 drevín a to v poľnohospodárskych družstvách Radošinka v lokalite Lužany a Devio Nové Sady v lokalite Hruboňovo. Ďalšie tri výsadby budú realizované na jeseň 2024. Celkovo sa do projektu od jeho spustenia v roku 2022 zapojilo desať lokalít a šesť poľnohospodárskych podnikov. Ich priama finančná podpora pritom zahŕňa nielen nákup sadeníc stromov, oporných kolov, ochranného pletiva a ostatného pomocného materiálu potrebného k výsadbe, ale aj odborné poradenstvo pestovateľom a plánovanie výsadieb v spolupráci s Nadáciou Ekopolis a Národným lesníckym centrom. 

 

Ďaľšie články

Menu