Agrolesnícke systémy

Agrolesníctvo je v štátoch západnej Európy a v iných krajinách sveta, na rozdiel od Slovenska, už známym pojmom. Pozitívny vplyv agrolesníckych systémov skúmajú mnohí vedci a poľnohospodári na experimentálnych plochách, ale aj v plnej prevádzke vlastných poľnohospodárskych podnikov. Ich doterajšie výsledky hovoria o vysoko pozitívnom vplyve nielen na samotnú produkciu, ale predovšetkým na životné prostredie v podobe zmierňovania negatívnych dopadov klimatickej zmeny.

Podľa súčasnej odbornej literatúry a zaužívanej praxe sa v poľnohospodárskych podnikoch na rovinách Slovenska považuje za optimálnu veľkosť pôdnych celkov výmera 50 ha, za minimálnu veľkosť 20 ha a maximálnu 75 ha. Z tejto perspektívy sú  pozemky menšie ako 5 ha považované z hľadiska obrábania za veľmi málo efektívne. Známy je aj súčasný trend, a to nielen na Slovensku, že na takýchto veľkých pôdnych celkoch sa pestujú a navzájom rotujú plodiny, ako sú kukurica, repka olejná, slnečnica a obilniny. Týmto spôsobom vznikajú na našich poliach niekoľkohektárové monokultúry, ktoré doslova zabíjajú biodiverzitu a spôsobujú ďalšie ekologické škody, ako je napríklad vodná a veterná erózia, kontaminácia vody a pôdy chemickými postrekmi a priemyselnými hnojivami, znižovanie organickej zložky pôdy, sucho a mnohé iné negatíva.

Pozitívny vplyv agrolesníctva na životné prostredie

Filozofia agrolesníctva ide presne opačným smerom pričom hlavnú úlohu tu zohrávajú dreviny. Tie svojím mohutným koreňovým systémom získavajú živiny a vodu z väčších hĺbok pôdneho profilu a následne opadom listov obohacujú povrchové vrstvy pôdy o organickú hmotu. Netreba zdôrazňovať, že remízky, alebo aleje stromov sú výborné vetrolamy, ktoré zároveň svojou korunou priaznivo ovplyvňujú mikroklímu vo svojej blízkosti. V najhorúcejšom období roka znižujú teplotu vzduchu pod svojimi korunami až o niekoľko stupňov Celzia a súčasne zvyšujú vzdušnú vlhkosť. Taktiež vytvárajú priaznivé prostredie pre hniezdenie vtáctva a výskyt užitočného hmyzu, ktoré sú neoceniteľnými pomocníkmi v biologickom boji proti  škodcom kultúrnych plodín. Stromy sú teda dôležitým a veľmi účinným nástrojom na dosiahnutie ekologickej rovnováhy.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že výsadbou drevín na ornej pôde prichádzame o produkčnú plochu. Je pravdou, že z hektára sa samozrejme dopestuje menšia produkcia poľných plodín, ale farmár hospodáriaci v agrolesníckych systémoch počíta aj s produkciou drevín, či už v podobe biomasy, alebo pri ovocných drevinách zberom plodov. Z toho vyplýva i ďalší benefit pre poľnohospodára, pretože svoju produkciu diverzifikuje a tým znižuje riziko  podnikania. Niektoré štúdie ukazujú, že pri kombinovanom pestovaní drevín a poľných plodín je výsledný ekonomický potenciál 1,2 až 1,4 krát väčší ako pri monokultúrnom pestovaní poľných plodín alebo len drevín (Gálik, 2022).