PD Krakovany

Pred vyše 10 rokmi sa Poľnohospodárske družstvo v Krakovanoch potácalo na hranici bankrotu. Dnes na vyše 650 hektároch hospodária bez zbytočnej chémie a nepoužívajú žiadne pluhy, aby tak zamedzili znehodnocovaniu pôdy.

„V priebehu dvoch týždňov u nás padlo len pár milimetrov zrážok. My sme však kľudní. Nás to vôbec nijako nevyrušuje. Predpokladám, že keď budeme mať ďalších pár suchých týždňov, tak sa tradiční farmári začnú opäť sťažovať a vyhovárať na počasie“

týmito slovami začína predseda Poľnohospodárskeho družstva Krakovany Róbert Dohál svoje rozprávanie, keď nám ukazuje svoje polia.

Na tomto družstve sa pred vyše 10 rokmi rozhodli, že pôjdu úplne inou a u nás netradičnou cestou. Práve v tom čase zasadol Róbert Dohál do predsedníckej stoličky. Družstvo sa vtedy nachádzalo na pokraji bankrotu.

Väčšina poľnohospodárov na Slovensku pristupuje k zemi klasickým konvenčným spôsobom, čiže intenzívne pestujú zopár plodín, pôdu neustále mechanicky namáhajú oraním a následne vo veľkom používajú umelé hnojivá a ďalšie chemické prípravky.

Žiadne železné pluhy, hlavne kľud

V Krakovanoch na to idú inak. Pôde totiž dávajú čo najväčší pokoj a zasahujú do nej minimálne – nepoužívajú orbu. Odborne sa tomu hovorí regeneratívne hospodárenie.

Práve vďaka takémuto prístupu zem v chotári začala znovu žiť. Už to nie je vyprahnutá hnedá či až šedá hmota, do ktorej treba pridávať chémiu a na ktorej sa pri trochu väčšom daždi vytvárajú povodne. Tie následne odplavujú najúrodnejšiu časť zeme.

Ako dôkaz ukazuje Dohál porovnanie ich polí so susednými konvenčnými farmármi. Stačí len zaboriť prsty do zeme a okamžite vidíte rozdiel. Kým na ich družstevných poliach je pôda napriek nedávnym malým zrážkam vlhká a má dobrú štruktúru, tak o kúsok vedľa je suchá a zároveň aj tvrdá.

Práve regeneratívny prístup má za následok, že polia dokážu zadržať vodu a nerobia im veľký problém ani veľké prívalové dažde. Dôkazom je aj pokus, ktorý pred časom realizovali. Jeho podstatou bolo simulovanie väčšieho dažďa (70 mm za hodinu). Kým ich pôda sa dokázala s takýmto prívalom vody veľmi dobre vysporiadať a všetka vsiakla, na susedovej parcele veľká časť vody nešla do zeme, ale odtiekla preč.

Zadržiavanie vodyPodľa Dohála je v súčasnom období klimatických zmien vodozádržná funkcia pôdy veľmi dôležitá. Nielenže sa tým ochladzuje krajina, ale pomáha to aj životu pod zemou. Na to, aby ste nemuseli používať umelé hnojivá a chemické postreky potrebujete mať živú pôdu.

Tá v dobrej kondícii obsahuje v jednej polievkovej lyžičke až 10 miliárd rôznych mikroorganizmov, vrátane húb. Pokiaľ však tento život zničíte oraním, ťažkými mechanizmami a nezadržaním vody, tak jednoducho prichádza k degradácii pôdy, ktorá sa potom ďalej zhoršuje používaním chémie.

Dôležitou podmienku pre zdravie polí je aj to, aby zem nezostávala holá a ničím nepokrytá. Treba vysievať medziplodiny a zvyšky po žatve nechávať na zemi. V neposlednom rade šéf krakovanského družstva upozorňuje aj na jeden dôležitý negatívny fakt, ktorý sa spája s oraním. Práve počas tejto pravidelnej činnosti farmári vypúšťajú do ovzdušia obrovské množstvá CO2 a dusíka. Je to pritom paradoxné, keďže celý svet v súčasnosti bojuje proti emisiám skleníkových plynov.

Ako ďalej uviedol Dohál, na prvé videnie či počutie sa ich prístup k farmárčeniu môže zdať väčšine ľudí nový a neprebádaný, realita je však iná. Regeneratívne hospodárenie je v mnohých krajinách už celkom rozšírené. Na Slovensku však máme s ním málo skúseností a len zopár poľnohospodárov takýmto štýlom pristupuje k pestovaniu plodín či k chovu zvierat.

Neodôvodnený strach

Tradiční farmári sa totiž strachujú, že s týmto iným prístupom by mohli naraziť a ich výnosy a zisky by išli dole. S podobnými obavami sa družstevníci z Krakován stretávajú často. Ich viac ako desaťročné skúsenosti ale dokazujú pravý opak.

„Vo všeobecnosti odborné štúdie hovoria, že v prvých rokoch klesne úroda o 10 až 20 percent. Na druhej strane ušetríte množstvo peňazí za umelé hnojivá, chemické ošetrovanie či naftu. V konečnom dôsledku sa nižšie výnosy vykompenzujú nižšími vstupnými nákladmi,“ vysvetlil Dohál.

Na jeho družstve napríklad ročne minú necelých 50 litrov nafty na hektár. V konvenčnom hospodárení sa spotreba pohonných látok pohybuje na úrovni 100 až 120 litrov na hektár. Rovnako tak v Krakovanoch už nehnoja niekoľko rokov ani draslíkom či fosforom. Preto pre bežných farmárov budú ich výsledky pôdy paradoxné. Testy zo štátneho skúšobného ústavu totiž ukázali, že obsahuje o 20 až 30 percent viac týchto dôležitých minerálnych látok, ako pri poslednom skúšaní pred šiestimi rokmi.

Aj preto na tomto družstve hektárové výnosy dosahujú rovnaké ako v prípade konvenčného prístup. Napríklad za posledné tri roky úroda na ich poliach tvrdej pšenice neklesla pod 6 ton/hektár a kukurice pod 10 ton/hektár.

Na záver Dohál vyjadril svoje presvedčenie, že skôr či neskôr budú musieť prejsť na regeneratívne hospodárenie všetci, ktorí si nechcú svoju pôdu definitívne zničiť a stratiť ju natrvalo. Čím skôr začnú tak tým bude pre nich prechod jednoduchší. Okrem toho si bude musieť každý gazda nájsť svoju vlastnú cestu, nakoľko v regeneratívnom farmárčení neplatí, že všetky postupy sa dajú úplne replikovať v každom prostredí a za rozdielnych pôdnych podmienok.

Ďaľšie články

Living lab Radošina

V katastri obce Radošina vzniklo v roku 2018 tzv. “Živé laboratórium” (Living lab), ktorého zámerom je overiť inovatívne a ekologicky zamerané pestovateľské postupy. Cieľom je inšpirovať verejnosť a slovenských poľnohospodárov,…

Švábovská kapusta

Spoločnosť TatraKap, s.r.o. sa venuje pestovaniu kapusty pod Tatrami od roku 1992. Od roku 2006 začala vyrábať aj kvasenú kapustu, ktorú spracováva tradičnou metódou kvasenia bez chemického konzervovania z kapusty…
Menu