Ústav ekológie lesa SAV, v.v.i. – Arborétum Mlyňany v spolupráci s Nadáciou Ekopolis zriadili Living Lab ako unikátne demonštračné centrum v SR (v gescii Ing. Petra Ferusa, PhD. / SAV), kde je možné na jednom mieste praktizovať viacero princípov regeneratívneho poľnohospodárstva.
Ide o komplexný prístup – agrolesnícke systémy, regeneratívne poľnohospodárstvo a výskum na jednom mieste. Living Lab má aj vedecký charakter, pričom výskumníci sledujú v živom laboratóriu parametre prostredia, interakciu drevín a plodín, kvalitu pôdy a produkciu drevín a poľných plodín. Tento cieľ vytvára jedinečnosť a inovatívnu hodnotu projektu, pretože plocha, na ktorej sa spoločne praktizujú a vedecky študujú metódy regeneratívneho poľnohospodárstva a agrolesníctva, je na Slovensku ojedinelá a zároveň je pilotným projektom s veľkým potenciálom pre ďalšie využitie vo výskume, propagácii a šírení príkladov správnej poľnohospodárskej praxe.
V roku 2020 bola na danej parcele realizovaná výsadba 2-oj ročných semenáčov agáta bieleho (Robinia pseudoacacia L.) s perspektívou neskoršieho využitia pre vybudovanie agrolesníckeho systému a zapojenia do výskumných úloh Arboréta Mlyňany. V súčasnosti nie je táto plocha hospodársky využívaná.
Plán založenia Living Lab v Arboréte Mlyňany s označením medziradí a variantov plodín
Drevinová skladba
Nepostrádateľnou zložkou agrolesníckych systémov sú dreviny. Aby sa fyziologický vplyv drevín na okolité poľné plodiny mohol prejaviť čím skôr a tým sa mohli sledovať vybrané parametre (viď nižšie), na agrolesnícke účely sa využije už založená mladá výsadba. Urýchleniu procesu vybudovania drevinovej zložky napomôže i výber rýchlorastúceho druhu dreviny – agát biely. Agát, hoci ide o nepôvodnú drevinu, je v podmienkach Slovenska bežne rozšírený, predovšetkým na medziach polí v poľnohospodárskej krajine (v rámci Arboréta aj legálne pestovaný). Dokonca jeho sadenice sú pestované aj v štátnych lesných škôlkach a sú dostupné v ich ponuke.
Dôvodov, kvôli ktorým sa pestovanie agáta rozšírilo do celého sveta je hneď niekoľko. Agát biely sa v minulosti masovo vysádzal najmä kvôli svojej schopnosti viazať dusík, ako medonosná drevina a ako zdroj drevnej hmoty. Agát biely má ťažké a tvrdé drevo s mnohostranným využitím (stavebné drevo, koly do plotov, násady a rukoväte, železničné podvaly, prepravky, drevené klince ako spojovací materiál pre drevené lode, banské drevo, stĺpy, palivové drevo, výroba vlákniny, a pod.). Drevina môže v budúcnosti nadobudnúť ešte väčší význam, ako má v súčasnosti a to vzhľadom na jej využitie pre energetické účely ako obnoviteľný zdroj energie. Agát sa už oddávna považuje za významnú drevinu pri rekultivácii a zazeleňovaní napríklad banských lokalít, pretože má schopnosť rásť v extrémnych podmienkach a osídľovať aj degradovanú pôdu.
V rámci tohto projektu bude agát slúžiť na rýchle zabezpečenie drevinovej zložky agrolesníckeho systému, aby sa vplyv dreviny mohol sledovať čím skôr. Pre aplikáciu tohto modelu v ostatnej poľnohospodárskej praxi môže byť jeho prítomnosť v agrolesníckom systéme nahradená inými druhmi pôvodných drevín určených na produkciu biomasy alebo produkciu ovocia, podľa preferencií farmárov.
Spôsob založenia a obhospodarovania systému
Living Lab pozostáva z existujúcej výsadby drevín v 7 radoch o dĺžke 90,0 m a celkovej šírke pokusnej plochy 50,0 m. V rámci starostlivosti o Living Lab sa dosadia stromy, ktoré v priebehu projektu bude potrebné nahradiť z dôvodov ich prípadného neujatia alebo iného výpadku. Spon výsadby je 4,0 m x 8,0 m. Orientácia radov je v smere ZSZ-VJV. Celková plocha Living Lab tak dosahuje 0,5 ha. Okolo stromov je vytvorený príkmenný pás široký 1,0 m z každej strany radu stromov. Priestor pre poľné plodiny, po odrátaní plochy príkmenného pásu, predstavuje 6 medziradí s plochou 6,0 m x 90,0 m. V príkmennom páse sú pestované trávne miešanky v kombinácii s liečivými a aromatickými rastlinami ako napr. levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia Mill.).
Po dosiahnutí dostatočného vzrastu drevín sa v roku 2025 začalo s priamym výsevom poľných plodín do medziradí drevín a sledovaním stanovených parametrov (viď nižšie) v nasledujúcich minimálne 6 rokoch (2025-2030). Osevný postup bude zložený z nasledovných plodín: ďatelino-trávna miešanka, pšenica ozimná, jačmeň jarný, repka a kukurica za použitia viacdruhových medziplodinových zmesí tak, aby bol na ploche vegetačný pokryv aj v období po zbere hlavnej plodiny a do termínu sejby následnej hlavnej plodiny.
Zloženie medziplodinovej zmesi: Hrachor siaty (Lathyrus sativus L.), Vika siata jarná (Vicia sativa L.), Hrach siaty (Pisum sativum L.) , Cirok sudánsky (Sorgum vulgare Pers.), Ďatelina alexandrijská (Trifolium alexandrinum L.), Požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius L.), Reďkev siata melioračná (Raphanus sativus L.) , Ramtila abesínska (Guizotia abyssinica L. fil. Cass.) a iné.
Na pokusnej parcele bude vykonávaná chemická ochrana a hnojenie podľa potreby – infekčného tlaku, vývoja zaburinenosti a pôdnej zásoby živín s uprednostnením ekologického prístupu. Použitie herbicídov, insekticídov a fungicídov nie je v regeneratívnom poľnohospodárstve vylúčené, ale obmedzuje sa na minimálnu možnú mieru podľa signalizácie. Paralelne sa budú rovnaké poľné plodiny pestovať aj konvenčným spôsobom v spolupráci s neďalekým poľnohospodárskym podnikom na jeho poliach ako referenčný variant na ploche o veľkosti minimálne 0,5 ha.
Na ploche Living Lab boli v roku 2025 inštalované zariadenia na sledovanie vplyvu pestovateľských technológií na pestované plodiny a životné prostredie. Výskumné zariadenia boli inštalované aj na kontrolnej ploche u konvenčného pestovateľa, aby sa umožnilo porovnanie s hodnotami nameranými v Living Lab.
